| Crnnn! Pomaly sa ozýval zvuk zvončeka v starom dome. John a Claire netrpezlivo postavali vonku pred domom. John počul spoza dverí prichádzať šuchtavým krokom dom majstra.
Vrzzz... dvere sa otvorili a John mohol zhliadnuť postavu sluhu Henryho. Bol to starý, šedivý starec. John a Claire vošli dovnútra. John podal kabát Henrymu a ten ho išiel odložiť. Opýtal sa stareckým hláskom: „ Pani Claire kde mam dať tento žltý kabát ... odkladací priestor je plný.“ Claire už bola s Johnom na schodoch a prikázala aby ho odložil do kuchyne a prišiel za nimi nahor.
John bol domom unesený. Bol to starý dom stavaný v gotickom štýle. Prepych sálal z každého miesta. Prišli až do pracovne otca Claire. John sa po miestnosti obzeral. Klasická miestnosť s veľkým stolom a zamatovými kobercami. Nechýbal ani kozub a pred ním položený vypchatý lev. Pri tomto pohľade si Claire spomenul na Nebelvir a lišiacky sa usmial. :D Vedľa kozuba bola knižnica a ako správne hádal tajná miestnosť bola za dverami. Od Claire sa dozvedel, že pracovňa bola zabezpečená kúzlom a tajná miestnosť sa otvorila len tomu, kto bol do tajomstva zasvätený. John prešiel celú knižnicu prezrel si tajnú miestnosť, ale na nič neprišiel. Prezrel si dokonca aj stôl. Upútali ho fotky v stole. Bola na nich zrejme jeho manželka, on a v pozadí sluha – Henry.
Krach! John nadskočil a Claire sa mykla. Zvuk prichádzal sponad dverí do pracovne. Jedným krokom bol John pri dverách a divo ich otvoril. Na zemi bol rozbitý porcelán a upratoval ho Henry.
John: „ Dobre, že ste tu, chcem aby všetci prišli do miestnosti. Claire, dve slúžky a Henry sa uchýlili v pracovni a pozorovali Johna. John prehovoril: „ Konečne som prišiel na to kto je vinník.
V miestnosti bolo hmatateľné ticho.
Claire: „ Johne nenaťahujte nás už toľko“.
John: „ Rozmýšľal som nad všetkými v tejto miestnosti.... Pani Claire...“
Claire: „ Azda nechcete povedať, že som to bola ja? Veď som vás objednala!!!“ John: „ Upokojte sa. Nie, to nechcem povedať, vy ste to neboli.. a ani Margareta to nebola a ani druhá slúžka.
Claire: „ tak potom kto?“
John sa lišiacky pousmial a pozrel sa na henryho.
Claire: „Henry? To je nehoráznosť! Nevidíte, že ten chudák je slepý? A vy ho budete osočovať! Verím mu a vy... vy.... druhoradý.. detektív...“ Claire bola celá červená od zlosti.
Henry prehovoril zlostným sikavým hlasom: „Pani Claire ja som vám vravel, že to nie je dobrý nápad objednať detektíva... nech nám vysvetlí pánko ako na to prišiel.“
John : „Vidím Henry, že ste si istý, ale ja som váš prekukol a mam aj motív prečo ste to spáchal. Prvú vec čo som si všimol bolo, keď ste sa opýtala Claire kde mate dať môj kabát.. ale vy ste povedali žltý kabát!! lenže keď ste naozaj slepý nemali ste to ako vedieť. Druhá vec bola, že ste nás špehoval za dverami a svojou nešikovnosťou ste rozbili porcelán a vtedy som si všimol že vám chýba kúsok látky na saku.. ten kúsok látky som našiel v tajnej miestnosti!!“
Po tomto vyhlásení sa Claire posadila do kresla a Henry zbledol.
Claire: „Ale.. ale motív?“
John: „Zistil som, že Henry dlho a tajne miloval vašu matku a závidel ju vášmu otcovi. Po jej smrti prisahal, že sa mu pomstí a rozhodol sa, že ukradne fajku, aby nebola naplnená vôľa vášho otca.. tak by nemohol odpočívať v pokoji.“
Claire: „Henry.. ako ste mohli.. ja som vám tak verila!!“
Henry: „Miloval som ju.. ale ona chcela jeho.. jeho.. za to musel zaplatiť.. haha!“ Henry sa vrhol z nožom na Claire...
John sa vrhol smerom k nemu. Všade bol krik, v miestnosti nastala tma.
1 mesiac po udalosti
Dve osamelé postavy stoja na cintoríne. „John ďakujem vám za pomoc, že ste našli fajku a že som mohla vykonať otcovi vôľu.“ John ju chytil za ruku: „Nemusíte mi ďakovať.. rád som to spravil..nemusíte mať obavy, Henry bol okamžite poslaný do Azkabanu.. on nebol vôbec slepý.. ach.. ehm.. Claire čo to robíte?“ „ Musím sa vám poďakovať ešte mnoho kráť zachránili ste mi aj môj život“. Claire zatvorila oči a pobozkala Johna. Potom sa odvrátila a odkráčala preč. John ostal stáť sám na cintoríne a tešil sa na nové dobrodružstvá.
|
